Nový domov neznamená menej rodiny
Príchodom seniora do zariadenia sa mení spôsob každodennej starostlivosti, nie jeho miesto v rodine.
Pre mnohých blízkych je obdobie po nástupe spojené s otázkami. Ako často máme chodiť? Potrebuje čas, aby si zvykol? Máme ho brať domov? Nebudú mu naše návštevy sťažovať adaptáciu?
Univerzálna odpoveď neexistuje. Každý senior aj každá rodina sú iní. Jedno však zostáva dôležité – rodinné vzťahy, blízkosť a kontakt majú svoje miesto aj v novom životnom období.
Úloha rodiny sa nekončí, iba sa mení
Kým senior žije doma, rodina často zabezpečuje množstvo praktických vecí – nákupy, lieky, návštevy lekára, stravovanie či pomoc s každodennými činnosťami.
Po príchode do zariadenia časť tejto zodpovednosti preberá zariadenie.
Rodina tak môže opäť získavať viac priestoru na to najdôležitejšie – byť rodinou.
Návšteva už nemusí byť predovšetkým kontrolou liekov, nákupom alebo riešením domácnosti. Môže byť spoločným rozhovorom, prechádzkou, kávou či jednoducho časom stráveným spolu.
Známe tváre prinášajú pocit istoty
Najmä počas prvých týždňov môže mať kontakt s blízkymi pre seniora veľký význam.
Nové prostredie prináša množstvo zmien. Známy hlas, dotyk, spoločný rozhovor alebo obyčajná prítomnosť človeka, ktorého pozná celý život, predstavujú niečo stále a dôverne známe.
Rodinné väzby tak môžu byť dôležitou súčasťou postupného vytvárania pocitu bezpečia v novom prostredí.
Ako často seniora navštevovať?
Na túto otázku neexistuje správne číslo.
Niektorí seniori sa na časté návštevy tešia a kontakt s rodinou im pomáha. Iní potrebujú viac priestoru na vytvorenie nového denného rytmu.
Dôležité je sledovať predovšetkým samotného seniora – ako návštevy prežíva, čo mu prinášajú a čo aktuálne potrebuje.
Kvalita spoločného času je často dôležitejšia ako počet návštev.
Spoločné chvíle môžu zostať prirodzenou súčasťou života
Vzťah s rodičom nemusí po jeho presťahovaní pozostávať iba z návštev v izbe.
Ak to jeho zdravotný stav umožňuje, môžete pokračovať v tom, čo ste radi robili predtým – ísť na prechádzku, posedieť si pri káve, osláviť narodeniny alebo jednoducho stráviť čas rozhovorom.
Dôležité rodinné rituály nemusia zmiznúť.
Práve ich zachovanie môže seniorovi pomôcť cítiť, že napriek zmene prostredia jeho vzťahy a miesto v rodine zostávajú rovnaké.
Rodina nám pomáha lepšie poznať človeka
Blízki poznajú život seniora spôsobom, ktorý sa nedá zachytiť iba v zdravotnej dokumentácii.
Vedia, čo mal celý život rád, aké má zvyky, čo ho poteší, čo mu prekáža, o čom rád rozpráva alebo ktoré udalosti a ľudia sú pre neho dôležití.
Najmä ak má senior problémy s pamäťou alebo komunikáciou, môžu byť tieto informácie veľmi cenné.
Pomáhajú nám vidieť nielen klienta, ktorý potrebuje určitú formu starostlivosti, ale predovšetkým človeka s vlastným príbehom.
Otvorená komunikácia pomáha budovať dôveru
Rodina prirodzene potrebuje vedieť, ako sa jej blízkemu darí.
Zároveň môže byť dôležitým zdrojom informácií o zmenách, ktoré si všimla, alebo o potrebách seniora, ktoré pozná z predchádzajúceho života.
Vzájomná komunikácia preto pomáha vytvárať kontinuitu medzi rodinou, životom seniora pred príchodom a jeho novým každodenným prostredím.
Rodinný vzťah sa nemusí stratiť pod povinnosťami
Dlhodobá starostlivosť doma môže časom zmeniť vzťah medzi rodičom a jeho blízkymi.
Z dcéry alebo syna sa postupne môže stať človek, ktorý predovšetkým organizuje, kontroluje, nakupuje a zabezpečuje každodenné potreby.
Po príchode seniora do zariadenia sa môže časť tejto praktickej zodpovednosti zmeniť.
A vznikne priestor na niečo, čo sa v období intenzívnej starostlivosti niekedy vytráca – byť opäť spolu ako rodič a dieťa, partneri, súrodenci či starí rodičia a vnúčatá.
V Casa chceme, aby rodina zostala rodinou
Príchod do Casa nevnímame ako oddelenie seniora od jeho doterajšieho života.
Naopak. Rodinné vzťahy, osobné väzby, spomienky a zaužívané rituály sú súčasťou jeho identity a kvality života.
Nový domov preto nemusí znamenať začiatok života bez rodiny.
Môže znamenať novú podobu spoločného života, v ktorej má senior zabezpečenú potrebnú starostlivosť a jeho blízki zostávajú tým, čím boli vždy – jeho rodinou.
