Každý človek potrebuje na zmenu iný čas

Prvý deň je za nami. Osobné veci majú svoje miesto, nové prostredie už nie je úplne neznáme a začína obdobie, ktoré je pre ďalšie fungovanie seniora veľmi dôležité – adaptácia na nový domov.

Niekto sa zapojí do bežného života už po niekoľkých dňoch. Iný potrebuje týždne, aby sa cítil istejšie. Môže byť tichší, vyhľadávať svoju izbu, častejšie sa pýtať na rodinu alebo odmietať niektoré aktivity.

Neexistuje presný čas, za ktorý by si mal senior „zvyknúť“.

Adaptácia je individuálny proces a každý človek ju prežíva inak.

Pre seniora sa mení oveľa viac než adresa

Presťahovanie do zariadenia neznamená iba zmenu miesta bývania.

Senior opúšťa prostredie, ktoré poznal možno desiatky rokov. Mení sa jeho denný rytmus, ľudia v jeho okolí, zvuky, vône aj množstvo drobných istôt, nad ktorými predtým nemusel premýšľať.

To, čo nám môže pripadať ako malá zmena, môže mať pre neho veľký význam.

Preto je dôležité nevnímať adaptáciu iba podľa toho, či sa senior zapája do aktivít alebo komunikuje s ostatnými. Podstatný je jeho celkový pocit bezpečia a istoty v novom prostredí.

Zvyky, ktoré si prinášame so sebou

Každý z nás má svoj denný rytmus.

Niekto vstáva skoro, iný rád spí dlhšie. Niekto potrebuje ráno pokoj, ďalší je zvyknutý začať deň rozhovorom pri káve. Niekto celý život obedoval presne na poludnie, iný si rád poobede oddýchne.

Vo vyššom veku môžu byť tieto zvyky ešte dôležitejšie.

Preto sa v Casa snažíme poznať nielen zdravotné potreby klienta, ale aj jeho každodenné návyky, preferencie a veci, ktoré mu prinášajú pocit istoty.

Čím viac môžeme zachovať z jeho pôvodného spôsobu života, tým prirodzenejšia môže byť cesta k novému prostrediu.

Nie každý chce byť hneď súčasťou všetkého

Nový klient môže prvé dni alebo týždne uprednostňovať pokoj a súkromie.

Nemusí mať chuť zúčastniť sa každej aktivity alebo tráviť čas v spoločných priestoroch.

To rešpektujeme.

Zapájanie do spoločného života by nemalo byť povinnosťou. Dôležité je vytvárať príležitosti a klienta postupne povzbudzovať, ale zároveň rešpektovať jeho osobnosť a aktuálne potreby.

Niekedy je prvým úspechom spoločný obed. Inokedy krátka prechádzka alebo niekoľkominútový rozhovor.

Aj malé kroky majú význam.

Rodina zostáva dôležitým bodom istoty

Kontakt s blízkymi má počas adaptačného obdobia veľký význam.

Známy hlas, návšteva alebo spoločná chvíľa môžu seniorovi pripomenúť, že zmenou bývania nestratil svoje rodinné vzťahy.

Zároveň je dôležitá komunikácia medzi rodinou a Casa. Rodina pozná životný príbeh seniora, jeho zvyky, obľúbené činnosti aj spôsob, akým reaguje v náročných situáciách.

Tieto informácie nám pomáhajú lepšie porozumieť jeho správaniu a potrebám.

„Chcem ísť domov.“

Táto veta môže počas prvých týždňov zaznieť aj vtedy, keď má senior zabezpečené všetko, čo potrebuje.

Netreba ju automaticky vnímať ako dôkaz, že adaptácia zlyhala.

Slovo domov môže pre seniora znamenať oveľa viac než konkrétnu adresu. Môže predstavovať bezpečie, známe prostredie, rodinu, minulosť alebo obdobie života, ku ktorému má silnú emocionálnu väzbu.

Najmä pri kognitívnych poruchách môže mať táto veta ešte iný význam.

Preto je dôležitejšie snažiť sa pochopiť emóciu, ktorá sa za slovami skrýva, než seniora presviedčať, že „teraz je doma tu“.

Ako spoznáme, že sa senior postupne adaptuje?

Adaptácia nemusí znamenať výraznú zmenu zo dňa na deň.

Často ju vidíme v maličkostiach.

Senior sa začne lepšie orientovať vo svojom okolí. Spoznáva denný rytmus. Vie, kam ísť na obed. Začne komunikovať s ďalšími ľuďmi. Nájde si obľúbené miesto. Zapojí sa do činnosti, ktorá ho zaujala.

Postupne vznikajú nové známe body a nové istoty.

Práve tie pomáhajú vytvárať pocit, že nové prostredie už nie je cudzie.

Adaptácia nie je súťaž s časom

Nie je správne očakávať, že po týždni alebo mesiaci musí byť každý klient úplne adaptovaný.

Vek, zdravotný stav, kognitívne schopnosti, osobnosť, predchádzajúci spôsob života aj okolnosti príchodu môžu celý proces výrazne ovplyvniť.

Preto v Casa nevnímame adaptáciu podľa kalendára.

Sledujeme človeka.

Jeho potreby, reakcie, malé pokroky aj situácie, v ktorých potrebuje viac podpory.

Cieľom nie je, aby sa senior čo najrýchlejšie prispôsobil zariadeniu. Cieľom je vytvárať podmienky, aby si v novom prostredí postupne našiel svoj vlastný pocit istoty, bezpečia a domova.