Cez deň je pokojný, večer sa jeho správanie zmení

Počas dňa senior komunikuje, orientuje sa v prostredí a pôsobí pokojne. S prichádzajúcim večerom sa však môže objaviť nepokoj, neistota alebo dezorientácia.

Začne opakovane vstávať. Hľadá svoje veci. Pýta sa, kde je. Chce ísť domov. Môže byť podráždený, úzkostný alebo má problém pripraviť sa na spánok.

Pre rodinu môže byť ťažké pochopiť, prečo sa správanie človeka v priebehu jedného dňa tak výrazne mení.

Večerný nepokoj však môže mať viacero príčin a je dôležité snažiť sa pochopiť, čo ho vyvoláva.

Na konci dňa prichádza únava

Aj zdravý človek býva večer unavenejší a jeho schopnosť sústrediť sa klesá.

U seniora, najmä ak má poruchu pamäti alebo demenciu, môže byť tento rozdiel výraznejší.

Počas celého dňa spracováva množstvo podnetov – rozhovory, zvuky, pohyb ľudí, aktivity a rôzne situácie. S pribúdajúcou únavou môže byť pre neho náročnejšie správne vyhodnocovať okolie a orientovať sa v tom, čo sa deje.

To, čo cez deň zvládal bez problémov, môže byť večer náročnejšie.

Mení sa svetlo aj prostredie

Večer sa prostredie prirodzene mení.

Ubúda denné svetlo, vznikajú tiene a predmety môžu vyzerať inak ako počas dňa. Pre človeka so zhoršeným zrakom alebo kognitívnymi ťažkosťami môžu byť takéto zmeny mätúce.

Aj obyčajný tieň na stene alebo odraz v okne môže byť nesprávne interpretovaný.

Preto môže mať význam dostatočné a príjemné osvetlenie, najmä v miestach, kde sa senior pohybuje.

Večer môže prebúdzať staré návyky

Celý život mal človek určitý denný režim.

Možno sa v podvečer vracal z práce. Pripravoval večeru. Čakal na partnera. Kontroloval deti alebo sa staral o domácnosť.

Aj keď si tieto súvislosti už nedokáže vedome vybaviť, zaužívaný rytmus môže zostať hlboko zakorenený.

Senior môže mať pocit, že by mal niekam ísť alebo niečo urobiť, hoci nedokáže vysvetliť prečo.

Nepokoj nemusí súvisieť iba s demenciou

Ak sa správanie seniora náhle zmení, nemali by sme všetko automaticky pripísať veku alebo poruche pamäti.

Za nepokojom môže byť aj úplne konkrétna potreba.

Senior môže byť smädný, hladný, potrebuje ísť na toaletu, niečo ho bolí, je mu príliš teplo alebo chladno.

Zmenu správania môžu ovplyvniť aj zdravotné ťažkosti, infekcia, nedostatok tekutín či niektoré lieky.

Náhla alebo výrazná zmena správania si preto zaslúži pozornosť a podľa okolností aj konzultáciu s lekárom.

Pomáha predvídateľný denný rytmus

Pre človeka, ktorý má problém s orientáciou, môže byť pravidelnosť dôležitým zdrojom istoty.

Podobný čas vstávania, jedla, odpočinku, aktivít a večerných činností pomáha vytvárať predvídateľný deň.

Senior nemusí vedieť povedať, koľko je hodín alebo čo bude nasledovať.

Jeho telo a návyky však môžu postupne reagovať na známy rytmus.

Večer môže potrebovať menej podnetov

Ak je človek unavený, príliš veľa zvukov, rozhovorov alebo ruchu môže jeho nepokoj ešte zvýšiť.

Pokojnejšie prostredie, známa hudba, krátky rozhovor, obľúbený večerný rituál alebo jednoduchá činnosť môžu pomôcť vytvoriť plynulejší prechod medzi aktívnou časťou dňa a odpočinkom.

Neexistuje však jeden postup vhodný pre všetkých.

To, čo jedného človeka upokojí, môže inému prekážať.

Pozorovanie nám môže veľa napovedať

Ak sa nepokoj objavuje pravidelne, pomáha všímať si súvislosti.

Kedy začína?

Čo mu predchádzalo?

Je senior vtedy unavený alebo hladný?

Objavuje sa po rušnejšom dni?

Upokojí ho určitá činnosť, prostredie alebo kontakt s blízkym človekom?

Opakujúce sa situácie nám môžu pomôcť odhaliť, čo seniorovi večer prospieva a čo mu naopak spôsobuje nepohodu.

Ako k večernému nepokoju pristupujeme v Casa

Keď sa správanie klienta v určitom čase pravidelne mení, dôležité je pre nás hľadať súvislosti.

Nesústredíme sa iba na samotný nepokoj.

Snažíme sa pochopiť, čo mu predchádza a akú potrebu môže klient svojím správaním vyjadrovať.

Niekedy pomôže úprava prostredia. Inokedy pokojnejší večerný režim, známa činnosť alebo odstránenie konkrétneho zdroja nepohody.

A ak ide o náhlu alebo neobvyklú zmenu správania, je dôležité myslieť aj na možnú zmenu zdravotného stavu.

Správanie je niekedy spôsob komunikácie

Najmä človek s demenciou nemusí vždy dokázať povedať:

„Som unavený.“

„Bojím sa.“

„Niečo ma bolí.“

„Neviem, kde som.“

Namiesto slov sa jeho potreba môže prejaviť správaním.

Preto má zmysel pozerať sa na večerný nepokoj nie iba ako na problém, ktorý treba zastaviť, ale aj ako na informáciu, ktorej sa snažíme porozumieť.