„V jeho veku sa už predsa nič nezlepší.“

Keď senior začne chodiť pomalšie, potrebuje oporu pri vstávaní alebo sa jeho pohyblivosť zhorší po hospitalizácii či ochorení, rodina môže mať pocit, že ide o prirodzený dôsledok vysokého veku.

„Veď má už osemdesiatpäť.“

„Hlavne nech oddychuje.“

„Na rehabilitáciu je už príliš starý.“

Vyšší vek však sám osebe neznamená, že pohyb a rehabilitácia prestávajú mať význam.

Cieľom pritom nemusí byť návrat k výkonom spred desiatich rokov.

Niekedy je úspechom niečo oveľa praktickejšie – bezpečnejšie sa postaviť, prejsť niekoľko metrov, zvládnuť presun alebo si čo najdlhšie zachovať schopnosti potrebné v každodennom živote.

MÝTUS: Rehabilitácia má význam iba vtedy, keď môžeme očakávať výrazné zlepšenie

FAKT: Vo vyššom veku môže byť dôležitým cieľom aj zachovanie existujúcich schopností

Pri rehabilitácii seniora nemusí ísť iba o veľký pokrok.

Význam môže mať aj udržanie toho, čo človek ešte dokáže.

Schopnosť samostatne sa postaviť zo stoličky, prejsť na toaletu, udržať rovnováhu alebo zvládnuť časť bežných denných činností môže výrazne ovplyvniť jeho samostatnosť a kvalitu života.

Preto môže byť dôležité nielen schopnosti zlepšovať, ale aj spomaľovať ich stratu.

Menej pohybu môže viesť k ďalšiemu oslabeniu

Keď sa senior začne pohybovať menej, môže postupne strácať svalovú silu, vytrvalosť a istotu pri pohybe.

Vzniká jednoduchý kruh.

Človek sa bojí pohybovať, pretože sa cíti neistý. Pohybuje sa menej. Jeho fyzická kondícia sa ďalej zhoršuje a pohyb je pre neho ešte náročnejší.

Preto nemusí byť správnym riešením seniora automaticky šetriť od každého pohybu.

Dôležité je nájsť bezpečnú a primeranú mieru aktivity podľa jeho zdravotného stavu a možností.

Rehabilitácia nie je iba cvičenie

Pod pojmom rehabilitácia si často predstavíme sériu cvikov.

V skutočnosti môže byť jej cieľom podpora schopností, ktoré človek potrebuje v bežnom živote.

Postaviť sa.

Sadnúť si.

Udržať rovnováhu.

Bezpečnejšie chodiť.

Zvládnuť presun.

Používať vhodnú pomôcku.

Práve tieto praktické schopnosti môžu rozhodovať o tom, do akej miery zostáva senior aktívny a samostatný.

Význam môže mať aj po hospitalizácii

Pobyt v nemocnici môže byť pre staršieho človeka fyzicky náročný.

Aj relatívne krátke obdobie s výrazne menším množstvom pohybu môže viesť k oslabeniu a senior po návrate nemusí zvládať všetko tak ako pred hospitalizáciou.

Vtedy môže byť primeraná rehabilitácia a postupná aktivizácia dôležitou súčasťou návratu k čo najvyššej možnej miere samostatnosti.

Tempo a ciele však musia vždy vychádzať z aktuálneho zdravotného stavu človeka.

Cieľ je u každého seniora iný

Pre jedného môže byť cieľom samostatná chôdza.

Pre druhého bezpečnejšia chôdza s pomôckou.

Pre ďalšieho schopnosť postaviť sa s pomocou alebo aktívne sa zapojiť do presunu.

Preto nie je vhodné porovnávať výsledky jednotlivých seniorov.

Pokrok má význam vo vzťahu k možnostiam konkrétneho človeka.

Aj malý pokrok môže znamenať veľkú zmenu

Zvonku môže byť rozdiel medzi tým, či sa senior postaví zo stoličky s veľkou pomocou alebo iba s miernou podporou, nenápadný.

Pre jeho každodenný život však môže znamenať veľmi veľa.

Rovnako ako schopnosť prejsť o niekoľko metrov viac, bezpečnejšie sa otočiť alebo si udržať stabilitu pri bežnej činnosti.

Preto pri senioroch nemeriame význam rehabilitácie iba veľkosťou výkonu.

Dôležité je, čo konkrétna schopnosť umožní človeku v jeho každodennom živote.

Pohyb môže podporovať aj sebadôveru

Keď človek zažije pád alebo začne mať problémy s pohybom, môže postupne strácať dôveru vo vlastné schopnosti.

Obava z ďalšieho pádu potom môže viesť k ešte väčšiemu obmedzeniu pohybu.

Primeraná podpora pohybu preto nemusí pracovať iba s fyzickou stránkou.

Dôležitý môže byť aj pocit:

„Ešte to dokážem.“

Práve malé úspechy môžu seniora motivovať zostať aktívnym.

Ako pristupujeme k pohybu v Casa Slovensko

V Casa vnímame pohyb a rehabilitáciu ako súčasť podpory čo najdlhšieho zachovania schopností seniora.

Cieľ vždy vychádza z jeho zdravotného stavu a aktuálnych možností.

Nejde o výkon ani o porovnávanie.

Dôležité je podporovať schopnosti, ktoré majú význam v každodennom živote človeka – pohyb, stabilitu, presuny a čo najvyššiu možnú mieru samostatnosti.

Pretože aj vo vysokom veku má zmysel pracovať s tým, čo človek ešte dokáže.

Mýtus alebo fakt?

Vo vysokom veku už rehabilitácia nemá význam?

Mýtus.

Samotný vek nie je dôvodom vzdať sa primeraného pohybu či rehabilitácie.

Cieľom nemusí byť veľké zlepšenie. Niekedy je veľmi dobrým výsledkom zachovanie schopnosti, ktorú senior ešte má.

A inokedy malý pokrok znamená veľkú vec – pretože človeku umožní urobiť o niečo viac samostatne.