„Mala by som sa o mamu postarať sama.“

Je to myšlienka, s ktorou sa stretáva mnoho rodín.

Rodičia sa kedysi starali o nás. A keď začnú potrebovať pomoc oni, môže sa zdať samozrejmé, že sa o nich postaráme doma.

Lenže potreba starostlivosti sa môže postupne meniť.

Najskôr stačí nakúpiť, upratať alebo pripraviť lieky. Neskôr senior potrebuje pomoc s hygienou, obliekaním či pohybom. Pridajú sa nočné vstávania, pády, problémy s pamäťou alebo potreba dohľadu.

A rodina si jedného dňa položí otázku, ktorú možno dlho odkladala:

Dokážeme mu doma ešte zabezpečiť starostlivosť, ktorú skutočne potrebuje?

MÝTUS: Ak dám rodiča do zariadenia, znamená to, že som sa o neho nechcel postarať

FAKT: Rozhodnutie vyhľadať odbornú starostlivosť môže byť práve prejavom zodpovednosti

Existuje veľký rozdiel medzi tým, čo by sme pre svojho blízkeho chceli zvládnuť, a tým, čo mu dokážeme dlhodobo a bezpečne zabezpečiť.

Láska k rodičovi nám automaticky nedáva odborné vedomosti, fyzické možnosti ani schopnosť poskytovať pomoc 24 hodín denne.

Priznať si hranice domácej starostlivosti preto nemusí znamenať rezignáciu.

Môže znamenať, že rodina začala hľadať riešenie podľa potrieb seniora, nie podľa vlastného pocitu povinnosti.

Starostlivosť doma má svoje hranice

Domáce prostredie má pre seniora veľkú hodnotu a pokiaľ je možné zabezpečiť potrebnú pomoc bezpečne doma, môže byť vhodným riešením.

Situácia sa však môže zmeniť.

Senior môže začať potrebovať pomoc počas väčšej časti dňa. Môže byť ohrozený pádmi, prestať bezpečne užívať lieky, mať problém s orientáciou alebo potrebovať pomoc aj v noci.

Rodina môže postupne organizovať svoj život takmer výlučne okolo starostlivosti.

Vtedy už otázka nemusí znieť:

„Dokážeme to ešte nejako zvládnuť?“

Oveľa dôležitejšia môže byť otázka:

„Je tento spôsob starostlivosti pre nášho blízkeho ešte bezpečný a dlhodobo udržateľný?“

Zariadenie nenahrádza rodinu

Jednou z častých obáv je, že príchodom seniora do zariadenia rodina odovzdáva svoju úlohu niekomu inému.

Takto to však nevnímame.

Zariadenie môže prevziať každodennú odbornú a praktickú starostlivosť, ktorú už rodina nedokáže zabezpečovať sama.

Rodinný vzťah však nahradiť nemôže – a ani nemá.

Dcéra zostáva dcérou. Syn synom. Partner partnerom. Vnúčatá zostávajú vnúčatami.

A práve odbremenenie od časti každodenných povinností môže rodine vytvoriť viac priestoru na spoločný čas a vzťah.

„Sľúbila som mu, že ho nikdy nedám do domova.“

Aj takéto sľuby v rodinách existujú.

Často vznikli pred mnohými rokmi, keď bola životná situácia úplne iná.

Nikto vtedy nevedel, aký bude zdravotný stav rodiča, koľko pomoci bude potrebovať ani aké možnosti bude mať rodina.

Ak sa okolnosti zásadne zmenia, nemusí byť správne rozhodovať sa iba podľa sľubu vysloveného v úplne inej situácii.

Dôležité je pozrieť sa na potreby seniora dnes.

Rozhodnutie môže byť správne a zároveň bolieť

To, že rodina pochybuje, cíti smútok alebo má výčitky, automaticky neznamená, že urobila nesprávne rozhodnutie.

Aj správne rozhodnutia môžu byť emocionálne náročné.

Pri rozhodovaní preto môže pomôcť oddeliť dve veci:

Ako sa pri tomto rozhodnutí cítim?

a

Čo môj rodič v tejto životnej situácii potrebuje?

Odpovede nemusia byť rovnaké.

FAKT: Dobrá starostlivosť môže mať viac podôb

Pre jedného seniora je vhodná pomoc rodiny doma.

Inému postačuje domáca opatrovateľská služba.

Ďalší už potrebuje prostredie, v ktorom má dostupnú pomoc a starostlivosť počas celého dňa.

Neexistuje jedno riešenie správne pre každého.

Rozhodujúce by preto nemalo byť to, kde starostlivosť prebieha, ale či zodpovedá zdravotnému stavu, schopnostiam, bezpečnosti a potrebám konkrétneho človeka.

Rodina nezlyhala tým, že požiadala o pomoc

Zlyhaním nie je priznať si:

„Toto už sami nezvládneme.“

Niekedy je práve toto uvedomenie začiatkom hľadania lepšieho riešenia.

V Casa Slovensko preto nevnímame príchod seniora ako okamih, keď sa rodina vzdáva svojej zodpovednosti.

Vnímame ho ako nové rozdelenie starostlivosti.

My môžeme zabezpečiť odbornú a každodennú podporu.

Rodina môže zostať tým, čím bola vždy – zdrojom blízkosti, vzťahu, spoločných spomienok a pocitu, že človek stále niekam patrí.

Pretože požiadať o pomoc nie je opakom starostlivosti. Niekedy je to jej najzodpovednejšia forma.