Demencia je postupná strata kognitívnych schopností a ide o nezvratný patologický proces v mozgu.

Vo svojom dôsledku vedie k ťažkému úpadku osobnosti, kedy postihnutý jedinec nie je schopný vykonávať bežnú dennú rutinu a je odkázaný na starostlivosť rodiny alebo profesionálov.

Klinický obraz

• Poruchy pamäti
• Poruchy úsudku a myslenia (poruchy kognitívnych funkcií)
• Poruchy orientácie až výskyt delírií
• Poruchy emotivity (labilita, podráždenosť, apatia)
• Poruchy spoločenských konvencií

Najčastejšie sa stretávame v praxi s demenciou spôsobenou Alzheimerovou chorobou. Alzheimerova choroba je progresívne degeneratívne ochorenie, u ktorého dochádza k hromadeniu chorých bielkovín v mozgu.

Demencia začína nenápadne. Postupne dochádza k úbytku kognitívnych a poznávacích funkcií, postihne hlavne pamäť, intelekt a motiváciu. Človek s demenciou sa prestane orientovať v čase a priestore, začnú problémy s vyjadrovaním, schopnosťou rozhodovať, prítomné sú zmeny nálad, až depresia a zmeny osobnosti.

Pre príbuzných je emočne veľmi ťažké pozorovať tieto zmeny a rozklad osobnosti svojho milovaného. V najťažších fázach človek prestane spoznávať najbližších a potrebuje 24 hodinovú starostlivosť a to 7 dní v týždni. Zo strany príbuzných si chorý vyžaduje veľa tolerancie, empatie a trpezlivosti.

Je demencia dedičná?

Mnoho ľudí sa obáva, že dostane demenciu, najmä ak mal toto ochorenie niekto z rodiny. Vo väčšine prípadov však demencia nie je priamo spôsobená génmi zdedenými po rodičoch.

Ako sa lieči demencia?

Liečba prebieha farmakologicky alebo nefarmakologicky. Pri primárnych a vaskulárnych demenciách farmakologická liečba spočíva v potláčaní príznakov a oddialenie najťažších štádií ochorenia. Konkrétna liečba zatiaľ neexistuje.

Nefarmakologická liečba spočíva v tréningu mozgu – tréning kognitívnych funkcií, terapia spomienkami, stretnutia v komunite.

Terapia

V stredných až neskorších štádiách demencie sa často používajú určité terapie, ktoré sa zameriavajú na pamäť a myslenie a môžu poskytnúť pozitívnu duševnú podporu. Terapie môžu zahŕňať:

Reminiscenčná terapia: Zahŕňa rozprávanie o spomienkach z minulosti buď jeden na jedného, alebo v skupine. Často sú spomienky stimulované hudbou, fotografiami alebo predmetmi, ktoré sú pre daného človek osobné.

Kognitívna stimulačná terapia (CST): Je užitočnejšia v skorších štádiách demencie a zahŕňa skupinové aktivity, ktoré poskytujú duševnú stimuláciu, ako je varenie, spev alebo diskutovanie o svetových udalostiach.

Strava

Výskumy ukazujú, že zdravé zmeny v stravovaní v strednom veku, ako je úprava kvality tukov, konzumácia väčšieho množstva zeleniny a obmedzenie soli a cukru, sú spojené so zníženým rizikom demencie v neskoršom veku.

Ľudí trpiacich demenciou je potrebné tiež povzbudzovať, aby sa dobre stravovali – zdravá strava má vplyv nielen na fyzické zdravie, ale môže ovplyvniť aj zdravie mozgu. Snažte sa jesť vyváženú stravu vrátane veľkého množstva zeleniny (najmä listovej zeleniny), celozrnných výrobkov, rýb, orechov, bobuľovín a hydiny.

Ak sa staráte o niekoho s demenciou, môže byť ťažké povzbudzovať ho, aby jedol vyváženú stravu. Ako sa duševné schopnosti zhoršujú, môžu zabúdať jesť alebo piť, majú problémy s prípravou jedla a fyzický akt stravovania je pre nich ťažší.

Taktiež sa môžu výrazne meniť chute a apetít. Je dôležité, aby bolo stravovanie príjemné, takže zohľadnite potraviny, ktoré majú radi, a pokúste sa ich vyvážiť zdravou voľbou, aby ste zabezpečili, že ich nutričné potreby sú splnené.

Cvičenie

Okrem toho, že cvičenie je významným faktorom, ktorý pomáha predchádzať vzniku demencie, je aj kľúčovou súčasťou liečby a starostlivosti. Ľudia s demenciou majú viac fyzických zdravotných problémov ako ľudia v rovnakom veku bez demencie, preto je mimoriadne dôležité, aby boli aktívni.

Vhodné môžu byť rôzne druhy cvičenia v závislosti od štádia demencie. Vo včasnom a strednom štádiu demencie zostane veľa ľudí rovnako fyzicky zdatných ako predtým a budú si môcť užívať prácu v záhradke, tanec, chôdzu a mnoho športových aktivít. To sa však môže v neskorších fázach výrazne zmeniť. Prospešné môže byť modifikované cvičenie v sede a niektoré jednoduché cviky na podporu rovnováhy a opory.

Socializácia

Ľudia s pravidelnými sociálnymi aktivitami sú viac chránení pred zhoršovaním poznávacích funkcií než ľudia, ktorí sú osamelí a izolovaní. Príznaky demencie sa u nich môžu prejaviť neskôr a v menšej intenzite.

Redukcia vaskulárnych ochorení

Riešenie vaskulárnych problémov (najmä vysokého krvného tlaku a vysokého cholesterolu) v strednom veku môže pôsobiť preventívne voči vzniku určitých typov demencií.

Demencia rozdeľujeme podľa príčiny

Neurodegeneratívna, kedy dochádza k degeneratívnym zmenám v mozgu. Patrí sem : už zmieňovaná Alzheimerova choroba, Huntingtonova choroba, demencia pri Parkinsonovej chorobe, frontotemporálna demencia a Creutzfeld – Jacobsova choroba.

Vaskulárna, kedy sú príčinou zhoršenej pamäti cievy. V dôsledku sklerotizácie (kornatenie) , nie sú dostatočne cievy  pružné a neprivádzajú do mozgu dostatok krvi. Mozog je v dôsledku toho málo vyživovaný a okysličovaný, čo sa podpíše na jeho funkcii.

Sekundárna demencia vzniká ako následok vážnej choroby, úrazoch, zápalových ochorení a tiež v dôsledku alkoholizmu. Na rozdiel od predchádzajúcich je diagnostikovaná aj u mladých ľudí.

Ovplyvňuje demencia kvalitu života?

Keďže demencia postihuje kognitívne funkcie pacienta, spôsobuje poruchy správania významným spôsobom znižuje kvalitu života nie len postihnutého jedinca ale aj jeho okolia od ktorého je pacient v neskorých štádiách plne závislý. 

Tieto informácie môže byť znepokojujúce, ale je veľmi dôležité si uvedomiť, že so správnou podporou môžu ľudia s demenciou žiť kvalitný život vo všetkých štádiách.