Odborná starostlivosť Ľudský prístup Kvalifikovaný personál

Komplexné sociálne služby

Príbehy z knihy – Pozor, už ide!

V kresle pokojne odpočíva štíhla, útla pani, s milým ale predsa prísnym výrazom v tvári. Je to bývalá profesorka, dozvedám sa od ošetrujúceho personálu.

V dome seniorov som nová, ešte sa len zoznamujem s klientmi. Pôsobím tu ako pracovná terapeutka, alebo presnejšie ako vykonávateľka sociálnej rehabilitácie.

S ostatnými klientmi spievame, robíme ľahké cvičenia a udržujeme atmosféru, ktorá je pre obe strany príjemná. Ľudia sedia vo svojich mobilných vozíčkoch, iba pani profesorka vo svojom kresle hneď pri dverách.

Na pohľad je to úplne obyčajná pani v rokoch. Neobyčajné je jej prežívanie a orientácia v čase a priestore. Aj keď má úctyhodný vek seniora, ona už na to dávno zabudla. V jej svete neexistuje čas. Cíti sa tak, ako jej to náhodne ponúkne myseľ.

Je obedná prestávka a personál sa stretáva u jedného stola. Pekný zvyk, pomyslím si. Smejeme sa a rozprávame, čo má kto nové, alebo čo dobré rozvoniava na tanieri. V tom sa pri našom stole objaví pani profesorka s prísnym a znechuteným výrazom.

„A vy čo tu robíte? Prečo sa bavíte? Ako to, že nič nerobíte?“ vyhŕknu ostro slová z jej úst.

Zostaneme na chvíľu zaskočení otázkou. Nevydržíme a potmehúdsky sa uškŕňame.

„No toto! Keď vy takto, budete mať zlé známky,“ zlostí sa pani profesorka.

Akoby sme sa vrátili do študentských čias. Všetci, ktorí sme tam sedeli, sme sa ocitli v jednej spoločnej triede. V triede s originálnym menovateľom  – spomienky pani profesorky.

Náročný, ale zaujímavý je svet klientky postihnutej demenciou. Ona určuje v akom deji jej života sa ocitneme. Nech máme akékoľvek pracovné pozície, na plátne spomienok pani profesorky zostaneme navždy študentmi.

Pozor už ide!

 

 

Zuzana Balašovová Donátová